Rodina Straussovcov – vysvetlené

Štyria skladatelia, jedno meno

Johann Strauss I. bol otcom a Johann II., Josef a Eduard boli jeho synmi. Wikipedia uvádza, že otec a jeho rival Joseph Lanner položili základy, na ktorých synovia mohli pokračovať v dynastii a písať valčíky, polky a galopy, ktoré viedenské tanečné sály žiadali každý týždeň. Múzejná stránka House of Strauss nazýva rodinu štyrmi géniami a jednou legendou. Plaketa a sála v Döblingu spájajú rodinu s jednou adresou a tento sprievodca prezrádza, kým bol každý z nich.

Johann Strauss starší, otec

Narodil sa v roku 1804 ako syn hostinských, hral v Lannerovom kvartete, kým si v roku 1825 nezaložil vlastnú kapelu. Wikipédia mu pripisuje zásluhu na tom, že z valčíka, pôvodne rustikálneho tanca, vyvinul viedenský valčík, a tiež na tom, že po ceste do Francúzska v roku 1837 predstavil Rakúsku kvadrilu. V roku 1848 napísal Radetzkyho marš, v roku 1846 bol vymenovaný za dvorného hudobného riaditeľa plesov a v roku 1849 zomrel na šarlach. Pochovali ho na cintoríne v Döblingu vedľa Lannera a v roku 1904 boli obaja prevezení na Ústredný cintorín; starý cintorín je dnes Strauss-Lannerov park.

Johann Strauss II., kráľ valčíka

Najstarší syn mal byť bankárom, no naučil sa hrať na husliach a v roku 1844 debutoval ako dirigent. Wikipedia uvádza, že zložil viac ako 500 valčíkov, poliek, kvadríl a pochodov a za svojho života ho nazývali kráľom valčíka. Medzi jeho najznámejšie diela patria opereta Netopier, Poviedky z Viedenského lesa a Na krásnom modrom Dunaji. V roku 1863 sa stal riaditeľom dvorných plesových hudieb, od roku 1856 koncertoval po Rusku a v roku 1872 cestoval do Bostonu, kde dirigoval monumentálny koncert s viac ako tisíckou účinkujúcich.

Josef Strauss, inženýr

Josef sa narodil v roku 1827 a vyštudoval inžinierstvo. Podľa Wikipedie pracoval pre mesto Viedeň a navrhol konský zametací voz predtým, než sa v 50. rokoch 19. storočia pridal k rodinnému orchestru. Orchestr prevzal, keď jeho brat Johann v roku 1853 ochorel, a napísal 283 diel s opusovými číslami, vrátane valčíkov, poliek a Pizzicato Polky s Johannom. Johann vraj povedal, že Josef bol z nich dvoch nadanejší a že on sám bol len populárnejší. Josef zomrel v roku 1870 po tom, čo skolaboval na dirigentskom pulte vo Varšave.

Eduard Strauss, dirigent

Eduard, narodený v roku 1835, sa pridal k orchestru ako dirigent v roku 1862. Wikipedia uvádza, že si ho pamätáme skôr ako dirigenta než ako skladateľa a že sa presadil vlastnou rýchlou polkou, v nemčine známou ako polka-schnell, v skladbách ako Bahn frei. Podľa Wikipedie viedol Straussov orchester až do 13. februára 1901, keď ho rozpustil po koncertoch v 840 mestách po celom svete. V roku 1906 vydal memoáre Erinnerungen a zomrel v roku 1916.

Valčík a polka

Valčík je tanec v trojštvrťovom takte a Wikipedia uvádza, že viedenský valčík je najstarším z dnešných spoločenských tancov. Vznikol v druhej polovici osemnásteho storočia z nemeckého tanca a Ländleru a veľké tanečné sály ako Zum Sperl v roku 1807 a Apollo v roku 1808 otvorili, aby poskytli priestor tisícom tanečníkov. Polka vznikla v devätnástych storočiach v Čechách a podľa Wikipedie sa do Viedne dostala už v roku 1839. Straussovci skladali pre oba tance a tanečné sály ich doby sú prostredím, pre ktoré bola ich hudba stvorená.

Brahms a vejár

Brahms a Johann Strauss II sa poznali v 70. rokoch 19. storočia a Wikipedia uvádza, že ich blízke priateľstvo patrí do rokov od 1889. Keď Straussova manželka Adele požiadala Brahmsa, aby jej podpísal vejár, napísal úvodné noty Na krásnom modrom Dunaji a dodal, že bohužiaľ nie sú od Brahmsa. V roku 1889 Brahms tiež zahral na klavíri Die Libelle Josefa Straussa pre experimentálny záznam. Wikipedia uvádza, že Brahms obdivoval veľkú časť Straussovej hudby, takže vtip bol komplimentom.

Kde dnes rodinu nájdete

Wikipedia uvádza, že programy Novoročného koncertu Viedenských filharmonikov vždy zahŕňajú skladby rodiny Straussovcov a že Dunajské valčíky a Radeckého marš sú zvyčajnými prídavkami. Múzejná stránka Domu Straussovcov uvádza, že Eduard Strauss, prapravnuk Johanna Straussa I. a prezident Viedenského inštitútu pre výskum Straussa, pomáhal navrhnúť jej expozíciu. Múzeum sa nachádza v Döblingu, v sále, kde údajne rodina hrávala, čo je predmetom sprievodcu sálou z roku 1837.

Čítajte ďalej: Straussova sála z roku 1837